[ta-tvar slovesa] + り + [ta-tvar slovesa] + り + する
[i-adjektívum 〜い → 〜かった] + り + [i-adjektívum 〜い → 〜かった] + り + する
[na-adjektívum] + だったり + [na-adjektívum] + だったり + する
[podstatné meno] + だったり + [podstatné meno] + だったり + する
たり~たりする uvádza niekoľko činností ako príklady toho, čo niekto robí: „napríklad A a B“. Každé sloveso prejde do ta-tvaru plus り a zoznam uzavrie する.
Nech je ta-tvar akýkoľvek, pridaj り: z たべる食べる je たべたり食べたり, z のむ飲むのんだり飲んだり, z いく行くいったり行ったり. Zoznam nemusí byť úplný a poradie nehovorí, čo bolo prvé.
た v たり neznamená minulosť. Tvary s たり sa nikdy nemenia; する na konci nesie minulý čas, zápor a zdvorilosť a berie koncovky ako たい a ないでください.
たり dostane každé sloveso v zozname, nielen prvé, a する zostáva na konci.
Te-tvary za sebou podávajú celý sled v poradí. たり podáva príklady bez poradia.
Tieto použitia idú nad rámec zoznamu činností.
Dve opačné slovesá alebo prídavné mená opisujú stav, ktorý sa stále strieda.
I-adjektívum prejde do tvaru na かった a na-adjektívum alebo podstatné meno dostane だったり.
Jediné たり pomenuje jednu činnosť a naznačuje ďalšie. する je aj tak potrebné.
V hovorovej reči môže záverečné する odpadnúť.