た / ている

Sloveso opisuje podstatné meno tak, že stojí priamo pred ním, kde slovenčina používa vzťažnú vetu za ním: „kniha, ktorú som kúpil“. Slovo pre „ktorý“ ani „kto“ tu nie je. V ta-tvare je dej dokončený; v tvare ている práve prebieha alebo jeho výsledok stále trvá.

Medzi slovesom a podstatným menom nie je nič – žiadne の, žiadne な.

• × 昨日買ったの本 → 昨日買った本

Vedľajšia veta môže mať vlastný podmet, predmet aj časové údaje, všetky pred podstatným menom, a podstatné meno potom môže mať v hlavnej vete akúkoľvek úlohu.

が vo vedľajšej vete, nie は

Podmet opisnej vety dostane が alebo の, nikdy は. は by z neho urobilo tému celej vety.

• × 母は作った料理 → 母が作った料理

ている pred podstatným menom

ている opisuje prebiehajúci dej alebo stav, ktorý z deja vyplynul a stále trvá. Pri すむ住む, けっこん結婚する alebo かける (okuliare) je to stav, nie niečo, čo sa deje práve teraz.

た pred podstatným menom nie je vždy minulosť

Ta-tvar hovorí, že dej je dokončený v čase hlavného slovesa, nie nevyhnutne pred súčasnosťou. Niektoré slovesá tiež mení na obyčajný opis: こわれた壊れたかさ傘, „pokazený dáždnik“.