だ

だ je neformálny tvar です: „je“ za podstatným menom alebo な-adjektívom. Používaš ho s priateľmi a rodinou a v textoch, ktoré čitateľa neoslovujú zdvorilo – v denníkoch, románoch, esejach.

Nie je, bol a nebol

だ sa mení rovnako ako です a podstatné meno či prídavné meno pred ním sa nikdy nemení. ではない je písaný a starostlivejší tvar じゃない.

• がくせい学生だ – je študent
• がくせい学生じゃない – nie je študent
• がくせい学生だった – bol študent
• がくせい学生じゃなかった – nebol študent

な pred podstatným menom, だ na konci

な-adjektívum má pred podstatným menom な. Na konci vety sa z neho stáva だ, alebo です, keď hovoríš zdvorilo – nikdy なです.

• × この部屋は静かなです → この部屋は静かです

Nie za い-adjektívom ani slovesom

い-adjektívum už samo znamená „je …“ a sloveso je úplné samo osebe. Ani jedno だ nedostáva. Pri い-adjektíve です pridáva len zdvorilosť a neformálny tvar je samotné prídavné meno.

• × 高いだ → 高い
• × 行くだ → 行く

きれい a きらい嫌い sa končia na い, ale sú to な-adjektíva, takže dostávajú だ a じゃない ako ktorékoľvek iné.

• × きれくない → きれいじゃない

Vynechanie だ v rozhovore

V hovorovej reči znie holé だ na konci vety príkro. Často sa vynechá alebo zjemní pomocou よ či ね; pred ね môže tiež odpadnúť a きれいね je jemnejšie ako きれいだね. Hovorová otázka ho vynechá úplne a na konci stúpa, ako v がくせい学生きごう？ „študent?“.

• × 今日、暇だ？ → 今日、暇？

Vnútri vety, pred けど, から alebo とおもう思う, だ zostáva.