[podstatné meno] + でした
[na-adj] + でした
[podstatné meno / na-adj] + ではありませんでした / じゃありませんでした
[podstatné meno / na-adj] + だった / じゃなかった
でした je minulý čas です: „bol“ alebo „boli“. Ide za podstatným menom alebo な-adjektívom a nič iné sa vo vete nemení.
Pre otázku pridaj か. S どう sa pýta, ako niečo dopadlo.
い-adjektívum má vlastný minulý tvar かった a です ponecháva tak, ako je.
„Nebol“ je ではありませんでした: zápor a na konci でした. V reči sa では skracuje na じゃ.
Tieto použitia idú za hranicu zdvorilého minulého času.
V rozhovore počuješ pre „nebol“ aj じゃなかったです. Znamená to isté ako じゃありませんでした a je o niečo menej formálne.
Zápor slovesa v minulom čase sa končí tým istým でした: たべません食べません → たべませんでした食べませんでした.
Neformálny minulý čas na rozhovor s priateľmi a rodinou je だった. Jeho zápor je じゃなかった.