[i-adjektívum 〜い → 〜] + がる
[na-adjektívum] + がる
[i-adjektívum 〜い → 〜] + がっている
[na-adjektívum] + がっている
がる mení pocitové prídavné meno na sloveso pre pocit niekoho iného, ako ho vidíš zvonku: さむがる寒がる, „dávať najavo, že je mu zima“. Odober い z い-adjektíva alebo vezmi な-adjektívum tak, ako je, a pridaj がる. Časuje sa ako う-sloveso: がらない, がった, がって.
Pocitové prídavné meno samo – さびしい寂しい, こわい怖い, ほしい – vyjadruje tvoj vlastný pocit zvnútra. Pri niekom inom, ktorého pocity môžeš len vidieť, použi がる. Naopak, がる o sebe znie, akoby si sa pozoroval zvonku.
Prídavné meno dostane が pre to, čo sa pociťuje: ばっぐバッグがほしい, いぬ犬がこわい怖い. がる z neho urobí sloveso a vec dostane を.
がっている je to, čo niekto dáva najavo práve teraz. Obyčajné がる je to, čo robí vždy, keď príde reč na vec, zvyk alebo sklon.
Tieto presahujú がる pri prídavnom mene.
Pri たい dá がる tvar たがる, „niekto iný chce urobiť“. Je to samostatný gramatický bod a riadi sa rovnakými pravidlami.
Niektoré sú samostatnými bežnými slovesami: いやがる嫌がる (nechcieť, zdráhať sa), おもしろがる面白がる (považovať za zábavné), はずかしがる恥ずかしがる (hanbiť sa) a ふしぎがる不思議がる (čudovať sa).