[sloveso (neformálny tvar)] + かもしれない
[i-adj] + かもしれない
[na-adj] + かもしれない
[podstatné meno] + かもしれない
かもしれない znamená „možno“: hovoriaci si myslí, že niečo je možné, ale nevie to. Ide za neformálny tvar, v minulom aj neminulom čase, kladný aj záporný. Podstatné meno alebo な-adjektívum ho berie priamo, bez だ.
Zdvorilý tvar mení len koniec: かもしれません. Sloveso pred ním zostáva v neformálnom tvare.
V hovorovej reči a v správach sa かもしれない skracuje na かも.