[podstatné meno] + が + 聞こえる
[podstatné meno (miesto)] + から + [podstatné meno] + が + 聞こえる
[i-adjektívum 〜い → 〜く] + 聞こえる
[na-adj] + に + 聞こえる
[podstatné meno] + に + 聞こえる
[sloveso (neformálny tvar)] + ように + 聞こえる
聞こえる znamená „je počuť“: zvuk k tebe dolieha, či sa snažíš počúvať, alebo nie. Zvuk berie が, miesto, odkiaľ prichádza, berie から a ten, kto ho počuje, ak je pomenovaný, berie に alebo には.
Zvuk je podmet, takže nikdy neberie を.
聞こえる už znamená „môcť počuť“, takže vlastný potenciálny tvar nemá: ×聞こえられる.
Za prídavným menom, podstatným menom alebo vetou znamená 聞こえる „znieť“: ako pôsobí to, čo počuješ. い-adjektívum berie く-tvar, な-adjektívum alebo podstatné meno berie に a veta berie ように.
Tieto použitia idú za hranicu toho, že k tebe zvuk dolieha.
S くる sa zvuk nesie smerom k tebe.
S みみ耳 ako podmetom je 聞こえる o tom, ako dobre človek počuje.