この、その、あの、どの

この, その a あの znamenajú „tento“, „ten“ a „tamten“ a どの sa pýta „ktorý“. Každé stojí priamo pred podstatným menom a nemôže stáť samostatne.

• この – tento, pri hovoriacom
• その – ten, pri poslucháčovi
• あの – tamten, ďaleko od oboch
• どの – ktorý

この alebo これ

この potrebuje za sebou podstatné meno. Samostatne je to slovo これ a to isté platí pre それ, あれ a どれ.

• × このは私のです → これは私のです

その alebo あの

Slovenské „ten“ a „tamten“ sa s nimi celkom nekryjú. その je pre niečo pri človeku, s ktorým hovoríš; あの pre niečo ďaleko od vás oboch.

どの

どの sa pýta „ktorý“ z troch a viacerých. Keď je podstatné meno za ním podmetom, berie が, nikdy は.

• × どの映画は面白いですか → どの映画が面白いですか

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu ukazovania na vec, ktorú vidíš.

Niečo práve spomenuté

その ukazuje aj späť na niečo práve spomenuté, čo nie je na dohľad.

Niečo, čo obaja poznáte

あの pomenúva človeka alebo vec, ktorú obaja poznáte z minulosti.

あの ako „ehm“

Samostatne vyslovené あの je zaváhanie predtým, než prehovoríš: „ehm“, „prepáčte“.