[sloveso (slovníkový tvar)] + ことになる
[ない-tvar slovesa] + ことになる
[ta-tvar slovesa] + ことになる
[podstatné meno] + ということになる
ことになる hovorí, že niečo nastane bez voľby hovoriaceho: rozhodli o tom iní alebo k tomu viedli udalosti. Stojí po slovese v slovníkovom tvare alebo v ない-tvare. V minulom čase, ことになった, oznamuje rozhodnutie.
Takto sa často oznamuje aj rozhodnutie, na ktorom sa hovoriaci podieľal. Znie to skromne a vlastnú vôľu hovoriaceho necháva v pozadí.
Oznámenie niečoho, čo je už dohodnuté, má minulý čas: ×来月転勤することになる → 来月転勤することになった.
V neminulom čase ことになる hovorí, čo zo situácie vyplynie: „nakoniec budeš…“. Po ta-tvare hovorí, čomu sa čin rovná.
Tieto použitia idú za hranicu rozhodnutia alebo výsledku.
S 〜ている rozhodnutie platí: pravidlo, zvyk alebo harmonogram. Je to samostatný gramatický bod.
Po podstatnom mene alebo na zhrnutie úvahy znamená ということになる „to znamená“, „vychádza to na“.