まさか

まさか hovorí, že niečo je neuveriteľné: „to snáď nie“, „určite nie“, „nikdy by som si nemyslel“. Stojí na začiatku vety a za ním nasleduje buď prekvapenie, ktoré sa už stalo, alebo také, o ktorom hovoriaci odmieta veriť, že sa stane.

まさか～とは思わなかった

Pri niečom, čo sa naozaj stalo, sa まさか spája s とはおもわなかった思わなかった, „nikdy by som si nemyslel, že…“. Veta pred とは je v neformálnom tvare.

„Určite nie“

Pri niečom, čo sa nestalo, ide まさか so záporným odhadom: ないだろう, はずがない alebo わけがない. Hovoriaci je si istý, že sa to nestane, a trochu sa bojí, že by sa mohlo.

„Nehovor mi, že…“

V otázke まさか vyjadruje podozrenie, o ktorom hovoriaci dúfa, že je mylné.

まさかの

Pred podstatným menom znamená まさかの „nečakaný“ a まさかのとき時 je „núdzová situácia“.