[veta (spájací tvar)]、又 + [podstatné meno] + も + [prísudok]
[podstatné meno] + であり、又 + [podstatné meno] + でもある
又も + [sloveso]
又~も pridáva druhý fakt o tom istom podmete: „a tiež“, „a navyše“. 又 otvára pridanú časť a も označuje slovo, ktoré sa pridáva. Prvá polovica zvyčajne končí spájacím tvarom – きごう〜であり, きごう〜く, きごう〜で – a celý vzor patrí do písaného textu a formálnej reči.
S podstatným menom alebo な-adjektívom stojí も za で: でもある. S い-adjektívom stojí za tvarom 〜く: やさしく優しくもある.
V dnešnom písanom texte sa slovo častejšie píše v kane, また. Kandži 又 pôsobí staršie a formálnejšie.
Keď medzi nimi nič nie je, 又も je príslovka s významom „opäť“, zvyčajne o niečom nevítanom. Znie dramatickejšie ako obyčajné また a je bežné v titulkoch správ.