んじゃない

んじゃない za slovesom v slovníkovom tvare je hovorené „nerob to!“: pokarhanie, ako keď rodič hreší dieťa alebo učiteľ žiaka. S klesajúcou intonáciou je to príkaz, nie otázka.

Hovorí ho niekto, kto má právo karhať. Nadriadenému alebo cudziemu človeku by to bolo hrubé; vtedy radšej popros pomocou ないでください. Holé zakazovacie な – なく泣くな – je priamejšie a drsnejšie ako んじゃない.

Ľútosť: んじゃなかった

V minulom čase, namierené na seba, znamená „nemal som“: urobil si to a želáš si, aby si to neurobil.

Sloveso zostáva v slovníkovom tvare; mení sa len ない na なかった.

• × 食べたんじゃなかった → 食べるんじゃなかった

Stúpajúca intonácia: odhad

So stúpajúcou intonáciou a otáznikom sú tie isté slová odhad: „myslím, že ~, nie?“ Je to iná konštrukcia. Pripája sa k akémukoľvek neformálnemu tvaru, nielen k slovesu.

くる来るんじゃないきごう！ s klesajúcou intonáciou je „Nechoď sem!“; くる来るんじゃないきごう？ so stúpajúcou je „Myslím, že príde“.