ぬ

ぬ je stará záporná koncovka s rovnakým významom ako ない a pripája sa k tomu istému kmeňu: しらない知らない sa zmení na しら知らぬ. Znie knižne alebo staromódne a dnes ju stretneš hlavne v ustálených frázach, prísloviach a písanom texte.

する má starý kmeň せ, nie し: せぬ, nikdy ×しぬ. くる来る sa mení na こ来ぬ, číta sa こぬ.

Pred podstatným menom a na konci vety

ぬ robí dve veci, ktoré robí ない: opisuje podstatné meno a ukončuje vetu. Na pripojenie ďalšej vety však potrebuješ ず alebo ずに, čo sú tvary toho istého starého záporu.

• × 何も言わぬ帰った → 何も言わずに帰った

ぬ alebo ない

Význam je rovnaký, rečový štýl nie. V rozhovore je zápor ない a ぬ v obyčajnej vete znie strnulo alebo divadelne, ako postava z historickej drámy.

Výnimkou sú ustálené frázy. しら知らぬま間に, みて見てみ見ぬふり, おもわ思わぬ a やむをえ得ぬ sú bežná moderná japončina a učíš sa ich ako slovíčka.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu ぬ ako obyčajného záporu.

ねばならぬ, „musieť“

ねば je tvar ぬ s významom „ak nie“. ねばならぬ a ねばならない znamenajú „musieť“, písaná verzia なければならない.

ん v reči

Hovorený tvar ぬ je ん: わからん, しら知らん. V západnom Japonsku je to bežný neformálny zápor; inde znie úsečne a hovorovo. ん v ません je tá istá koncovka.