さ

さ robí z prídavného mena podstatné meno pre jeho mieru, podobne ako slovenské „-osť“ či „-ka“. I-adjektívum stratí い a pridá さ; na-adjektívum má さ hneď po kmeni, bez な.

• × 高いさ → 高さ
• × 便利なさ → 便利さ

Výsledok je obyčajné podstatné meno a berie が, を, の ako ktorékoľvek iné. いい ho tvorí zo svojho druhého kmeňa: podstatné meno je よさ. しずか静か sa zvyčajne mení na しずけさ静けさ, zo staršieho tvaru slova.

さ alebo み

Niekoľko prídavných mien má aj み. さ udáva mieru, niečo, čo by sa dalo zmerať alebo porovnať. み udáva vlastnosť ako niečo, čo vo veci cítiš.

Pre veľkosť, hmotnosť alebo rýchlosť funguje len さ: ×大きみ → 大きさ.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu tvorenia podstatného mena z prídavného mena. Obe sú samostatné, hovorové さ.

Na konci vety

V hovorovej reči さ na konci vety podáva niečo ako samozrejmé alebo také, kvôli čomu sa netreba trápiť: „samozrejme“, „vieš“. Stojí priamo po podstatnom mene alebo na-adjektíve, tam, kde by bolo だ, a po neformálnom tvare slovesa alebo i-adjektíva.

• × 大丈夫ださ → 大丈夫さ

Znie uvoľnene a ledabolo a počuješ ho skôr od mužov ako od žien. Nepoužívaj ho v ničom, čo by si povedal s です/ます.

Medzi frázami

Po slove alebo fráze uprostred vety さ udržiava pozornosť poslucháča, podobne ako „vieš“ alebo „no“ v hovorovej slovenčine. あのさ je spôsob, ako niekoho osloviť.