Verb (Non-past)

Neformálny neminulý čas, nazývaný aj slovníkový tvar, je tvar, v ktorom je sloveso v slovníku. Na konci hovorovej vety hovorí, čo robíš zo zvyku, čo všeobecne platí alebo čo urobíš. Kde má zdvorilá reč ます, má hovorová reč tento tvar.

Slovesá sa podľa zakončenia delia na tri skupiny. U-sloveso končí jednou zo slabík radu う; ru-sloveso končí na る so slabikou z radu い alebo え pred ním; する a くる来る sú nepravidelné.

• かう買う, かく書く, およぐ泳ぐ, はなす話す, まつ待つ, しぬ死ぬ, あそぶ遊ぶ, のむ飲む, とる取る
• たべる食べる, みる見る, おきる起きる

Nie „práve robím“

Činnostné sloveso v neminulom čase nikdy neznamená „práve to robím“. 食べる je „jem“ alebo „zjem“; „práve jem“ je たべている食べている.

• × 今、ご飯を食べる (v zmysle „práve jem“) → 今、ご飯を食べている

Stavové slovesá – ある, いる, わかる分かる, できる – sú výnimkou: ich neminulý čas je obyčajný prítomný čas. にほんご日本語がわかる分かる。 je „rozumiem po japonsky“.

Zápor v neminulom čase

U-sloveso posunie poslednú slabiku do radu あ a pridá ない; sloveso na う dostane わ. Ru-sloveso vynechá る a pridá ない. する sa mení na しない a 来る na こない来ない, čítané こない.

• かく書く → かかない書かない, のむ飲む → のまない飲まない, かう買う → かわない買わない
• たべる食べる → たべない食べない

Vo vnútri dlhšej vety

Mnohé vzory berú slovníkový tvar, aj keď veta končí zdvorilo: とおもう思う, ことができる, まえに前に. Pred 前に ostáva v neminulom čase, aj keď sa celá veta týka minulosti.