[sloveso (neformálny tvar)] + ぞ / ぜ
[i-adj] + ぞ / ぜ
[na-adj] + だ + ぞ / ぜ
[podstatné meno] + だ + ぞ / ぜ
[sloveso (volitív)] + ぜ
ぞ a ぜ idú na koniec vety v neformálnom tvare a vtlačia ju poslucháčovi dôrazne: „hovorím ti“, „vieš“. Podstatné meno alebo な-adjektívum si pred nimi ponechá だ. Obe sú hrubá hovorová reč, ktorú počuješ hlavne od mužov a chlapcov a vo fikcii; nikdy ich nepoužívaj s niekým, s kým by si hovoril zdvorilo.
ぞ je z tých dvoch tvrdšie. Keď ho niekomu povieš, varuje alebo tvrdí a môže znieť ako hrozba.
ぜ je ľahšie a frajerskejšie: niečo kamarátovi oznamuje, namiesto aby ho varovalo. Po volitíve ぜ vytvára hrubé „poďme“.
ぞ ide aj na predsavzatie, ktoré si dávaš sám – vstať, pustiť sa do práce, zápas. V tomto použití nie je na nikoho namierené a používajú ho ženy aj muži.