～させる／～せる【～させる / ～せる】

Kauzatív hovorí, že niekto prinúti alebo nechá iného človeka niečo urobiť. Ru-sloveso odstráni る a pridá させる; u-sloveso presunie poslednú slabiku do radu あ a pridá せる – sloveso na う má わ, takže かう買う sa mení na かわせる買わせる. する sa mení na させる a くる来る na きさせる来させる (こさせる).

• たべる食べる → たべさせる食べさせる, みる見る → みさせる見させる
• かく書く → かかせる書かせる, よむ読む → よませる読ませる, まつ待つ → またせる待たせる

Sloveso v kauzatíve je ru-sloveso a tak sa aj časuje: たべさせます食べさせます, たべさせた食べさせた, たべさせない食べさせない.

を alebo に pre osobu

Ten, kto spôsobí, že sa to stane, je podmet. Ten, kto činnosť robí, má に, keď sloveso už má predmet s を, lebo veta nemôže mať dve を.

• × 母は子どもを野菜を食べさせました → 母は子どもに野菜を食べさせました

Keď sloveso nemá predmet, osoba môže mať を alebo に. を sa prikláňa k prinúteniu; に k dovoleniu alebo k tomu, že to človek urobí ochotne.

Prinútiť alebo nechať

Samotný kauzatív nehovorí, či to človek chcel. Rozhoduje kontext a to, čo nasleduje. S てくれる alebo てあげる je to jasne „nechať“, láskavosť.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu prinútenia alebo dovolenia niekomu niečo urobiť.

Vyvolanie pocitu

So slovesom cítenia kauzatív znamená „spôsobiť“: necháš niekoho čakať, spôsobíš mu starosti, rozosmeješ ho alebo rozplačeš, často bez úmyslu.

Žiadosť o dovolenie

Te-tvar kauzatívu s ください žiada o dovolenie niečo urobiť sám. Má vlastné heslo, させてください.