[te-tvar slovesa]、[veta]
V1 (ičidan):
V5 (godan):
Nepravidelné:
い-adjektívum:
な-adjektívum, podstatné meno:
Zápor:
~て je tvar, ktorý sloveso dostane, keď nie je posledným slovesom vo vete. Znamená „a“ alebo „a potom“. Sloveso na úplnom konci nesie čas a zdvorilosť za všetky.
Môžeš ich zreťaziť aj viac ako dve. Každé sloveso okrem posledného je v te-tvare.
Slovesá sa delia na dve skupiny, ičidan a godan, plus dve nepravidelné slovesá. Každý riadok uvádza najprv tvar s ます a v zátvorke slovníkový tvar – neformálny tvar, pod ktorým sloveso nájdeš v slovníku.
Slovesá ičidan dajú て tam, kde bolo ます. Ich slovníkový tvar končí na る a to る sa zmení na て.
Slovesá godan sa menia podľa zvuku pred ます, čo je to isté ako riadiť sa poslednou kanou slovníkového tvaru.
| Tvar s ます končí na | Slovníkový tvar končí na | te-tvar | Príklad |
|---|---|---|---|
| 〜います | う | 〜って | 買います (買う) → 買って |
| 〜ちます | つ | 〜って | 待ちます (待つ) → 待って |
| 〜ります | る | 〜って | 帰ります (帰る) → 帰って |
| 〜みます | む | 〜んで | 飲みます (飲む) → 飲んで |
| 〜びます | ぶ | 〜んで | 遊びます (遊ぶ) → 遊んで |
| 〜にます | ぬ | 〜んで | 死にます (死ぬ) → 死んで |
| 〜きます | く | 〜いて | 書きます (書く) → 書いて |
| 〜ぎます | ぐ | 〜いで | 泳ぎます (泳ぐ) → 泳いで |
| 〜します | す | 〜して | 話します (話す) → 話して |
Jedna výnimka.いきます行きます (いく行く) končí ako かきます書きます, ale neriadi sa ním. Jeho te-tvar je いって行って. ×行いて je nesprávne.
Dve nepravidelné slovesá.
Samotný tvar s ます ti to nepovie. みます見ます je ičidan a dáva みて見て, ale のみます飲みます je godan a dáva のんで飲んで. おきます起きます dáva おきて起きて, ale かきます書きます dáva かいて書いて. Preto sa v prvom kurze učí každý te-tvar spolu so slovesom.
Slovníkový tvar ti povie viac. Sloveso, ktoré nekončí na る, je godan. Rovnako aj sloveso, kde pred る stojí hláska a, u alebo o: わかる分かる → わかって分かって, つくる作る → つくって作って. Sloveso na -iru alebo -eru je vo väčšine prípadov ičidan, ako みる見る a たべる食べる. Malý počet z nich je však godan a treba sa ich naučiť ako slovíčka: かえる帰る → かえって帰って, はいる入る → はいって入って, はしる走る → はしって走って, しる知る → しって知って, きる切る → きって切って.
I-adjektívum sa spojí s tým, čo nasleduje, tak, že zmení koncové い na くて. いい sa mení na よくて.
Na-adjektívum alebo podstatné meno dostane で.
Vlastnosti spojené takto zvyčajne smerujú rovnakým smerom, obe dobré alebo obe zlé. Pre „lacné, ale nechutné“ použi radšej けど alebo が.
Tieto použitia idú nad rámec „a potom“.
Prvá polovica môže byť dôvodom druhej. Spojenie je voľné, bližšie k „a tak“ ako k „pretože“. Druhá polovica hovorí, čo sa stalo alebo ako si sa cítil; nemôže to byť prosba ani pozvanie.
Pre „bez toho, aby“ dostane sloveso ないで, nie なくて.
Z tohto tvaru vychádza veľa vzorcov. てください vyjadruje prosbu, ています opisuje práve prebiehajúcu činnosť alebo výsledný stav, てもいいです dáva povolenie a てから znamená „potom, ako“.