ではあるまいか

ではあるまいか predkladá vlastný názor pisateľa ako otázku: „nie je to…?“, „iste je…“. Ide priamo za podstatným menom alebo な-adjektívom; sloveso alebo い-adjektívum berie najprv の a な-adjektívum môže brať なの.

あるまい je ある s knižnou koncovkou まい, „pravdepodobne nie je“. Otázka sa pýta „nebolo by to…?“ a pisateľ čaká odpoveď áno.

ではあるまいか alebo ではあるまいし

ではあるまいし sa líši jednou hláskou a robí takmer opak: „veď nie je…“, myšlienku odbije. ではあるまいか myšlienku predkladá ako pravdepodobne pravdivú.

Rečový štýl

ではあるまいか patrí do esejí, úvodníkov a prejavov a ではなかろうか je rovnako knižné. V bežnom písanom texte a zdvorilej reči použi のではないだろうか; medzi priateľmi んじゃないかな.