でなくてなんだろう ide za podstatným menom a tak dôrazne, ako to jazyk dovoľuje, tvrdí, že niečo je tým podstatným menom: „ak toto nie je X, tak čo?“ Otázka je rečnícka a jediná možná odpoveď je X. Posudzovaná vec zvyčajne dostane , alebo pre väčší dôraz.
。
Ak toto nie je láska, tak čo?
。
Ak jeho konanie nie je zrada, tak čo potom?
。
Ak riskovať život, aby si niekoho zachránil, nie je odvaha, tak čo?
に違いない alebo でなくてなんだろう
je odhad z dôkazov: „určite je“. でなくてなんだろう nie je odhad. Hovoriaci už fakty pozná a menuje ich – lásku, osud, zázrak – čo najrázneji, takže berie podstatné meno pre vlastnosť alebo súd, nikdy sloveso.
、。
Svieti sa, takže Tanaka je určite doma.
。。
Čakala na neho desať rokov. Ak toto nie je láska, tak čo?
- × 田中さんは家にいるでなくてなんだろう → 田中さんは家にいるに違いない
Poznámky k použitiu
Tieto použitia idú za hranicu obyčajného zakončenia だろう.
だろうか
S か na konci je otázka vyslovená celá. Význam sa nemení.
。
Ak toto nie je zázrak, tak čo?
であろう
namiesto だろう je najknižnejší tvar, ktorý nájdeš v esejach a prejavoch.
。
Ak toto nie je umenie, čo potom?
Rečový štýl
Konštrukcia patrí do písaného textu: esejí, prejavov, rozprávania v románe vo vrcholnom citovom okamihu. Vyslovená pri stole znie teatrálne. V rozhovore nesie to isté presvedčenie alebo .