ではないか / じゃないか

Priamo za podstatným menom alebo neformálnym tvarom ではないか dôrazne na niečo upozorní: „veď je to…!“, „pozri, …!“. S の pred ním のではないか ponúka názor hovoriaceho ako otázku: „nie je to tak, že…?“, „myslím, že…“.

Keď mieri na fakt, ktorý poslucháč prehliadol, ten istý tvar bez の je výčitka: „hovoril som ti!“, „sľúbil si to!“. Nahlas je to takmer vždy hovorený tvar じゃないか.

ではないか alebo のではないか

Bez の sa hovoriaci na nič nepýta: fakt má pred sebou a ではないか to s prekvapením alebo výčitkou konštatuje. S の si hovoriaci nie je istý a ponúka odhad.

• × 明日は雨が降るではないか → 明日は雨が降るのではないか (pre odhad)

Za volitívom, ako v がんばろう頑張ろうではないか, ľudí burcuje: „poďme…“. To použitie má vlastný bod, ようではないか.

Rečový štýl

ではないか patrí do písaného textu a do formálnej či staromódnej reči. V rozhovore sa mení na じゃないか, alebo じゃない so stúpajúcim hlasom, a na じゃないですか, keď je zdvorilé. のではないか sa mení na んじゃないか alebo んじゃない a na のではないでしょうか, keď je zdvorilé.

Zdvorilé じゃないですか tiež pripomína niečo, čo by poslucháč mal už vedieť, podobne ako slovenské „veď vieš…“. じゃん je zo všetkých tvarov najhovorovejší.