風【ふう】

風 (ふう) ide hneď za podstatné meno a znamená „v štýle“, „na spôsob“: vec má vzhľad alebo charakter toho podstatného mena. Pred ďalším podstatným menom dostane の, pred slovesom に.

Niektoré sa stali samostatnými slovami: わふう和風 „v japonskom štýle“, ようふう洋風 „v západnom štýle“ a こふう古風 „staromódny“, čo je な-adjektívum.

こんな風に, どんな風に

Po slovách こそあど znamená 風に „takto“, „tak“, „akým spôsobom“. Je to bežná reč a často sa píše v kane: こんなふうに.

V písanom texte 風 nasleduje aj po celej vete: かぜ風をよそおう装う znamená „tváriť sa, že“, „robiť dojem“.