[podstatné meno] + がある + [podstatné meno]
[podstatné meno] + のある + [podstatné meno]
[podstatné meno] + がない + [podstatné meno]
[podstatné meno] + があった + [podstatné meno]
Podstatné meno, pred ktorým stojí がある, znamená „, ktorý má “, „ s “. Vedľajšia veta stojí pred podstatným menom, ktoré opisuje: にわ庭があるいえ家 je „dom so záhradou“. Vec, ktorá tam je, si ponechá が.
Slovenčina dáva „so záhradou“ za podstatné meno; japončina dáva vedľajšiu vetu pred neho. いえ家ににわ庭がある je celá veta, „dom má záhradu“. にわ庭があるいえ家 je podstatné meno a v dlhšej vete ide tam, kam každé podstatné meno.
Vo vedľajšej vete sa が môže zmeniť na の bez zmeny významu: にわ庭のあるいえ家 aj 庭がある家 sú bežné. は do vedľajšej vety nepatrí.
Bežné rozdelenie medzi ある a いる platí aj tu: človek alebo zviera dostane いる, ako v こども子供がいるかぞく家族.