する → いたす → いたします
[podstatné meno] + いたします
[podstatné meno] + を + いたします
お + [ます-kmeň slovesa] + いたします
ご + [podstatné meno] + いたします
いたします je zdvorilý tvar ます od いたす, skromného する. Hovoríš ho namiesto します o svojich vlastných činnostiach alebo o činnostiach svojej firmy, keď hovoríš so zákazníkom, klientom alebo nadriadeným: znižuje tvoju činnosť, namiesto toho, aby vyvyšovalo ich. Stojí po podstatnom mene, po を a na konci skromnej konštrukcie お/ご.
する-sloveso utvorené z podstatného mena vymení する za いたします rovnako: せつめい説明する sa zmení na せつめい説明いたします. S に vyjadruje tvoj výber.
Opisuje vždy len tvoju stranu. Pre to, čo robí druhý, je úctivé なさいます.
Keď použiješ いたします o niekom, komu prejavuješ úctu, ponížiš ho.
します je zdvorilé, ale nie skromné. V obchodnom styku, keď hovoríš so zákazníkom alebo klientom o vlastných činnostiach, sa očakáva いたします. S kolegami a v bežnom zdvorilom rozhovore stačí します a いたします by znelo strnulo.
Keď tvoja činnosť smeruje k druhému alebo sa robí preňho – nesieš mu tašku, voláš mu, ukazuješ mu cestu – daj お pred ます-kmeň pôvodne japonského slovesa alebo ご pred sinojaponské podstatné meno a ukonči to いたします.
Niekoľko sinojaponských podstatných mien dostane お namiesto ご, medzi nimi でんわ電話 a やくそく約束. Konštrukcia potrebuje niekoho, koho sa činnosť týka, takže činnosť, ktorá sa nikoho iného nedotýka, zostane ako obyčajné いたします alebo します: ×お歩きいたします.
おおくりしますお送りします je už skromné; お送りいたします je o stupeň formálnejšie a počuješ ho od personálu v obchodoch a pri obchodných hovoroch.いたします sa mení ako každé sloveso na ます: いたしません, いたしました a いたしましょうか pri ponuke pomoci.
Pre prebiehajúcu činnosť je skromné ている しております alebo formálnejšie いたしております. おまちしてお待ちしております je お〜する plus おる, bez いたす.