[podstatné meno] + じゃなかった
[na-adjektívum] + じゃなかった
じゃなかった je „nebol“ po podstatnom mene alebo な-adjektíve: hovorový minulý čas じゃない. Stojí hneď za podstatným menom alebo za な-adjektívom bez jeho な.
V zdvorilej reči pridaj です a dostaneš じゃなかったです, alebo použi じゃありませんでした, ktoré znie o niečo starostlivejšie. Oba sú správne. ではなかった a ではありませんでした sú tie isté tvary s plným では, pre písaný text a formálnu reč.
Minulý čas ide na ない, nie na です: ×じゃないでした.
い-adjektívum si tvorí vlastný zápor minulého času a nikdy nedostane じゃなかった. な-adjektívum stratí svoje な.
Povedané s trhnutím môže じゃなかった hovoriť o prítomnosti: práve si si uvedomil, že si sa mýlil. Slovenčina tu použije „nie je“, nie „nebol“.