[opytovacie slovo] ... [sloveso (neformálny tvar)] + か
[opytovacie slovo] ... [i-adjektívum] + か
[opytovacie slovo] ... [na-adjektívum] + か
[opytovacie slovo] ... [podstatné meno] + か
Otázka s opytovacím slovom – 何, どこ, いつ, 誰, どう, なぜ – môže stáť vnútri väčšej vety, keď končí na か: „neviem, čo…“, „povedz mi, kde…“. Sloveso alebo prídavné meno pred か je v neformálnom tvare a podstatné meno alebo な-adjektívum stratí だ.
Hlavné sloveso je zvyčajne sloveso vedenia, rozhodovania, pamätania, hovorenia alebo pýtania: しっている知っている, わかる分かる, きめる決める, おぼえている覚えている, おしえる教える, きく聞く.
Vložená otázka je v neformálnom tvare, aj keď je celá veta zdvorilá. Jej téma sa zvyčajne mení z は na が.
Keď je vložená otázka typu áno-nie – „či príde“ – nie je tam opytovacie slovo, ktoré by ju ukotvilo, a obvyklý tvar je かどうか.
Veta s か zvyčajne stojí priamo pred hlavným slovesom. Môže dostať aj を alebo が ako každé iné podstatné meno, čo znie o niečo starostlivejšie.