お + [ます-kmeň slovesa] + になる
ご + [podstatné meno] + になる
お~になる je úctivý tvar slovesa: povyšuje toho, kto činnosť robí – učiteľa, šéfa, zákazníka, človeka, s ktorým hovoríš. Vezmi ます-kmeň, daj pred neho お a za neho になる: かえる帰る sa mení na おかえりになるお帰りになる, よむ読む na およみになるお読みになる.
なる sa časuje ako zvyčajne – お読みになります, お読みになった, お待ちになっている – a ten, kto činnosť robí, si drží が alebo は.
Tvar povyšuje svoj podmet, takže ho nikdy nepoužívaš pre vlastné činnosti ani činnosti svojej strany. Pre tie je partnerským tvarom skromné おうお~する.
Ako úctivý tvar funguje aj trpný rod slovesa: よまれる読まれる pre „čítať“. お~になる je z nich úctivejšie a to treba použiť voči zákazníkovi alebo staršiemu.
Tieto dva nevrstvi: ×お読みになられる je dvojitá úctivosť.
Najbežnejšie slovesá a tie, ktorých kmeň je jediná slabika, お~になる nemajú. Namiesto toho majú samostatné úctivé sloveso.
| Bežné | Úctivé |
|---|---|
| いる, いく行く, くる来る | いらっしゃる |
| する | なさる |
| ゆう言う | おっしゃる |
| みる見る | ごらんになるご覧になる |
| たべる食べる, のむ飲む | めしあがる召し上がる |
| ねる寝る | おやすみになるお休みになる |
| しっている知っている | ごぞんじご存じだ |
| くれる | くださる |
いらっしゃる, なさる, おっしゃる a くださる majú pred ます い: いらっしゃいます, nie ×いらっしゃります.
Sloveso する postavené na sinojaponskom podstatnom mene stratí する a dostane ご: せつめい説明する sa mení na ごせつめい説明になる, りよう利用する na ごりよう利用になる. Niekoľko takých podstatných mien má namiesto toho お, napríklad おでんわお電話になる.