こそ

こそ silno zdôrazní slovo pred sebou: práve toto a nič iné. Ide hneď za podstatné meno, tam, kde by sme v slovenčine slovo zdôraznili hlasom alebo pridali „práve“.

Veta nesie presvedčenie alebo cit, takže suché konštatovanie faktu こそ nemá. V bežnej reči ho stretneš najčastejšie v こんど今度こそ, ことし今年こそ a こちらこそ.

こそ nahrádza は a が

こそ ide tam, kde by bolo は alebo が. Nikdy sa k nim nepridáva.

• × 私はこそ → 私こそ
• × これがこそ → これこそ

Ostatné častice zostávajú a こそ ide za ne: にこそ, でこそ, からこそ.

こちらこそ

Keď ti niekto poďakuje alebo sa ospravedlní, こちらこそ to obráti na teba: „nie, to ja by som mal…“. Je zdvorilé a hodí sa do každého rozhovoru; medzi priateľmi robí to isté わたくし私こそ.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu zdôraznenia jedného podstatného mena. Každé je aj samostatným gramatickým bodom.

からこそ – „práve preto, že“

Po vete v neformálnom tvare a から こそ označí dôvod ako ten rozhodujúci.

てこそ – „iba tak, že“

Po te-tvare こそ hovorí, že výsledok z druhej polovice dosiahneš iba tak, že urobíš toto.

ばこそ – knižné „práve preto, že“

Po ba-tvare znamená こそ to isté ako からこそ. Patrí do formálneho písaného textu; v reči povedz からこそ.