[podstatné meno] + こそ + [veta] + が / けれど
[ます-kmeň slovesa] + こそ + する + が / けれど
[podstatné meno] + で + こそ + ある + が / けれど
[na-adjektívum] + で + こそ + ある + が / けれど
こそ … が pripustí jeden bod a potom sa obráti k opačnému: „X síce áno, ale…“, „je pravda, že X, ale…“. こそ ide hneď za podstatné meno, ktoré pripúšťaš, a veta sa pred protikladom končí na が alebo けれど.
Pripustené podstatné meno je zvyčajne jedna vlastnosť podmetu – veľkosť, cena, tvar – postavená proti inej vlastnosti, ktorá je dôležitejšia.
こそ nemôže ísť hneď za sloveso ani za prídavné meno v prísudku. Sloveso prejde do ます-kmeňa a dostane こそする; podstatné meno alebo na-adjektívum v prísudku dostane でこそある.
Väzba patrí do písaného textu a starostlivej reči: recenzie, eseje, správy. V rozhovore nesie ten istý protiklad s menšou váhou は … けど: ねだん値段はたかい高いけど、おいしい.