もし + [ta-tvar slovesa] + ら
もし + [sloveso (ば-tvar)]
もし + [sloveso (neformálny tvar)] + なら
もし + [podstatné meno] / [na-adjektívum] + だったら / なら
もし znamená „ak“. Stojí na začiatku podmienkovej vety a upozorňuje poslucháča, že prichádza predpoklad. Samo podmienku nevytvára: veta aj tak končí na 〜~たら, 〜~ば alebo 〜~なら, presne ako by končila bez もし.
Keď もし vynecháš, každá veta znamená stále to isté. S ním je „ak“ jasné od prvého slova, čo pomáha najmä v dlhej vete.
もし nemôže stáť pri vete, ktorá končí neformálnym tvarom, a nespája sa s とき. Podmienku nesie koncovka; もし ju len ohlasuje.
Samo ~たら znamená aj „keď“ pri niečom, čo sa určite stane. もし tento význam vylučuje: označuje podmienku, ktorá sa stať nemusí.
Preto もし nejde s niečím, čo je isté.
Tieto použitia idú za hranicu obyčajného „ak“.
S ~たら alebo ~ば もし uvádza aj situáciu v rozpore so skutočnosťou. Slovenčina prejde na „keby“; japončina si ponechá rovnakú koncovku.
Telefonický pozdrav もしもし je samostatné slovo. Pochádza z もうす申す „povedať“, nie z tohto もし.