Pred podstatným menom:
Na konci vety:
Zápor:
Minulý čas:
Zápor v minulom čase:
Spájanie a príslovka:
な-adjektívum je opisné slovo, ktoré potrebuje な medzi sebou a podstatným menom, ktoré opisuje: しずか静かなまち町 je tiché mesto. Na konci vety nie je な a です nasleduje priamo po slove.
い-adjektívum stojí priamo pri podstatnom mene; な-adjektívum potrebuje な. Koncové い nerozhoduje, o aký druh ide, takže sa druh uč spolu so slovom. Tri bežné な-adjektíva končia na hlásku い a vyzerajú ako い-adjektíva: きれい (pekný, čistý), きらい嫌い (neobľúbený) a ゆうめい有名 (slávny).
Koncovky い-adjektív sa nepridávajú k な-adjektívu a な sa nepridáva k い-adjektívu.
Vynechať な pred podstatným menom aj ponechať ho na konci vety je nesprávne.
Samotné な-adjektívum sa nikdy nemení. Zápor a minulý čas sa tvoria ako pri podstatnom mene, zmenou です.
じゃ je rýchlo vyslovené では. Tvary s じゃ počuješ v rozhovore; tvary s では sú formálnejšie.
Tieto použitia idú za hranicu zdvorilých tvarov.
V hovorovej reči sa です mení na だ a ostatné tvary sú じゃない, だった a じゃなかった.
Niektoré な-adjektíva stoja tam, kde slovenčina má sloveso alebo spojenie: すき好き (mať rád), きらい嫌い (nemať rád), じょうず上手 (byť dobrý v), へた下手 (byť slabý v). To, čo máš rád alebo robíš dobre, má が.
Ak chceš po な-adjektíve povedať „a“, pridaj で.
S に な-adjektívum opisuje, ako sa niečo robí.