[v1: vynechaj る] + ない
[v5: 〜う → 〜わ] + ない
[v5: 〜く → 〜か] + ない
[v5: 〜ぐ → 〜が] + ない
[v5: 〜す → 〜さ] + ない
[v5: 〜つ → 〜た] + ない
[v5: 〜ぬ → 〜な] + ない
[v5: 〜ぶ → 〜ば] + ない
[v5: 〜む → 〜ま] + ない
[v5: 〜る → 〜ら] + ない
[する → し] + ない
[来る → こ] + ない
[ある → ない]
ない-tvar je neformálny zápor slovesa: z いく行く „ísť“ sa stane いかない行かない „nejdem“. Hovoríš ho priateľom a rodine, kde zdvorilá reč má ません. Rovnako ako slovníkový tvar pokrýva zvyky aj budúcnosť: „nerobím“ aj „nebudem“.
Slovesá ichidan (v1) vynechajú る a pridajú ない: みる見る → みない見ない, たべる食べる → たべない食べない. Slovesá godan (v5) presunú poslednú hlásku do radu あ pred ない, okrem う, ktoré sa zmení na わ.
ない sa pridáva k zmenenému kmeňu, nikdy k slovníkovému tvaru.
Tieto použitia idú za hranicu obyčajného záporu v prítomnom čase.
To, čo nerobíš, má často は namiesto を. Vyčlení túto vec: toto nie, nech je to s ostatným akokoľvek.
ない sa končí na い a časuje sa ako i-adjektívum: なかった v minulom čase, なくて ako te-tvar, なければ pre „ak nie“.
Pridaním です sa ない-tvar stane zdvorilým. Počuješ ho v rozhovore; štandardný zdvorilý zápor je ません.
V drsnej hovorovej reči sa ない často vyslovuje ねえ: 知らねえ namiesto しらない知らない, いねえ namiesto いない. Znamená presne to isté, iba znie drsnejšie, takže ho používaj nanajvýš s blízkymi priateľmi.
Hovorová reč tiež skracuje ら pred ない na ん: わかんない namiesto わからない, つまんない namiesto つまらない.