～んです / のです【んです / のです】

んです spája to, čo hovoríš, so situáciou, ktorú vidia obaja hovoriaci: uvádza dôvod niečoho alebo sa naň pýta. Slovenčina na to používa „ide o to, že“, „vieš“ alebo len tón hlasu. Ide za neformálny tvar a podstatné meno alebo な-adjektívum dostane pred ním な.

Minulý čas je na slove pred んです, nie na です: いった行ったんです, さむかった寒かったんです, がくせい学生だったんです. Medzi podstatným menom a んです je な, nikdy だ.

• × 学生だんです → 学生なんです

Otázka s んですか

Otázka s んですか sa pýta na niečo, čo si si všimol. どこに行きますか sa len pýta kam; どこに行くんですか sa pýta preto, lebo vidíš, že druhý odchádza.

Pred prosbou

Keď pozadie zakončíš na んですが, vedie k prosbe, alebo môžeš skončiť a prosbu nechať nevyslovenú.

Častá chyba

Holý fakt, za ktorým nič nie je, んです nedostane. Ak sa s ním predstavíš, znie to, akoby si vysvetľoval niečo, na čo sa nikto nepýtal, a rad viet s んです znie ako zoznam výhovoriek.

• × はじめまして、田中なんです → はじめまして、田中です

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú nad rámec zdvorilej reči.

Hovorové tvary

V neformálnej reči je oznámenie んだ a otázka の？. Obe používa každý; んだ？ v otázke znie hrubo.

のです

のです je ten istý tvar, napísaný celý. Patrí do písaného textu a formálnej reči; v rozhovore počuješ んです.