[v5 〜う → 〜い]
[v5 〜く → 〜き]
[v5 〜ぐ → 〜ぎ]
[v5 〜す → 〜し]
[v5 〜つ → 〜ち]
[v5 〜ぬ → 〜に]
[v5 〜ぶ → 〜び]
[v5 〜む → 〜み]
[v5 〜る → 〜り]
[v1 〜る → 〜]
[する → し]
[来る → 来]
Koncovky ako ます, たい, すぎる, ながら, ほう方 a やすい sa všetky pripájajú k tomuto kmeňu. Bežnou chybou je dať pred ne slovníkový tvar.
V písanom texte a formálnej reči kmeň s čiarkou spája dve činnosti, „a potom“. V rozhovore túto úlohu robí te-tvar.
Čas určuje posledné sloveso, rovnako ako pri te-tvare. いる a ある sa tu menia na おり a あり.
Niektoré kmene sú samostatné podstatné mená: やすみ休み „voľno“, およぎ泳ぎ „plávanie“, かえり帰り „cesta domov“. Ktoré fungujú, je otázka slovnej zásoby, nie pravidla: takto nevytvoríš podstatné meno z každého slovesa.