[podstatné meno] + すら
[podstatné meno] + ですら
[podstatné meno] + [častica] + すら
すら znamená „dokonca“, „ani“: vyberá krajný prípad a čitateľ si domyslí, že všetko menej krajné platí tiež. Stojí hneď za podstatným menom, namiesto が alebo を, a patrí do písaného jazyka a formálnej reči.
Väčšina viet so すら je záporná alebo kritická: nestala sa ani tá najzákladnejšia vec. Kladná veta je možná, keď ide o to, aké ľahké alebo rozšírené niečo je.
ですら je tvar pre osobu, ktorá niečo robí alebo vie, teda pre podmet vety: „dokonca aj odborníci“, „aj dieťa“. Samotné すら ide na veci a činy.
Ostatné častice zostávajú na mieste a すら ide za nimi.