[ta-tvar slovesa] + ら
[i-adjektívum 〜い → 〜かった] + ら
[na-adjektívum] + だったら
[podstatné meno] + だったら
[nai-tvar slovesa → なかった] + ら
[i-adjektívum 〜い → 〜くなかった] + ら
[na-adjektívum] + じゃなかったら
[podstatné meno] + じゃなかったら
たら znamená „ak“: keď sa stane prvá vec, nasleduje druhá. Je to ら pridané k neformálnemu minulému času – たべたら食べたら, やすかったら安かったら, がくせい学生だったら, いかなかったら行かなかったら –, ale た z toho nerobí minulý čas. いったら行ったら je „ak pôjdem“, nie „ak som išiel“.
Druhá polovica môže byť čokoľvek – prosba, pozvanie, to, čo máš v úmysle urobiť. Preto je たら v rozhovore najbezpečnejší podmienkový tvar.
Ak prvá vec určite nastane, znamená たら „keď“ alebo „len čo“: najprv A, potom B.
A je vždy prvé. にっぽん日本にいったら行ったら、かめらカメラをかう買う znamená kúpiť fotoaparát, až keď budeš v Japonsku; ak ho chceš kúpiť pred odchodom, povedz にっぽん日本にいく行くまえ前に.
Tieto štyri sa prekrývajú, ale nie sú zameniteľné. と je pre to, čo nasleduje vždy – príroda, stroje, opis cesty – a nemôže skončiť prosbou ani úmyslom. たら môže.
Tieto použitia idú nad rámec podmienok o budúcnosti.
S druhou polovicou v minulom čase たら hovorí, čo si zistil alebo čo sa stalo, keď si niečo urobil. Obe udalosti sa naozaj stali a druhú si neovplyvnil. To isté dokáže と, hlavne v rozprávaní; ば a なら nie.
Ak je druhá polovica niečo, čo sa ten istý človek rozhodol urobiť ďalej, spoj ich namiesto toho te-tvarom.
S のに alebo s domnienkou o minulosti si たら predstavuje, čo by sa stalo, keby veci išli inak. わたくし私だったら je „keby som to bol ja“.