たら

たら znamená „ak“: keď sa stane prvá vec, nasleduje druhá. Je to ら pridané k neformálnemu minulému času – たべたら食べたら, やすかったら安かったら, がくせい学生だったら, いかなかったら行かなかったら –, ale た z toho nerobí minulý čas. いったら行ったら je „ak pôjdem“, nie „ak som išiel“.

Druhá polovica môže byť čokoľvek – prosba, pozvanie, to, čo máš v úmysle urobiť. Preto je たら v rozhovore najbezpečnejší podmienkový tvar.

„Keď“ a „po tom, čo“

Ak prvá vec určite nastane, znamená たら „keď“ alebo „len čo“: najprv A, potom B.

A je vždy prvé. にっぽん日本にいったら行ったら、かめらカメラをかう買う znamená kúpiť fotoaparát, až keď budeš v Japonsku; ak ho chceš kúpiť pred odchodom, povedz にっぽん日本にいく行くまえ前に.

たら, と, ば a なら

Tieto štyri sa prekrývajú, ale nie sú zameniteľné. と je pre to, čo nasleduje vždy – príroda, stroje, opis cesty – a nemôže skončiť prosbou ani úmyslom. たら môže.

• × 駅に着くと、電話してください → 駅に着いたら、電話してください

ば kladie dôraz na podmienku: čo je potrebné, aby nastalo B. なら nadväzuje na niečo práve povedané alebo predpokladané a to, čo uvádza, môže prísť ešte pred splnením podmienky.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú nad rámec podmienok o budúcnosti.

Keď zistíš, čo sa stalo

S druhou polovicou v minulom čase たら hovorí, čo si zistil alebo čo sa stalo, keď si niečo urobil. Obe udalosti sa naozaj stali a druhú si neovplyvnil. To isté dokáže と, hlavne v rozprávaní; ば a なら nie.

Ak je druhá polovica niečo, čo sa ten istý človek rozhodol urobiť ďalej, spoj ich namiesto toho te-tvarom.

• × 家に帰ったら、テレビをつけた → 家に帰って、テレビをつけた

Čo sa nestalo

S のに alebo s domnienkou o minulosti si たら predstavuje, čo by sa stalo, keby veci išli inak. わたくし私だったら je „keby som to bol ja“.