[podstatné meno] + は
[podstatné meno] + [častica] + は
Téma nemusí byť ten, kto niečo robí. Témou môže byť čokoľvek, k čomu sa veta vyjadruje, a výpoveď môže mať vlastný podmet s が.
は uvádza niečo už známe a novinka prichádza za ním. が označuje ako novinku samotné podstatné meno.
Opytovacie slovo je vždy novinka, takže berie が a nikdy は.
Dve は v jednej vete stavajú dve veci proti sebe.
Aj jedno は to dokáže, pričom druhá strana zostane nevyslovená. Preto má záporná veta tak často は tam, kde by si čakal を alebo が.
は nahrádza が a を. Za に, で, から a まで sa naopak pridáva: には, では, からは.