よ

よ na konci vety označuje, čo hovoríš, ako novinku pre poslucháča – niečo, čo vieš ty a on nie. Slovenčina na to nemá presné slovo. Blízko je „vieš“ alebo „veď“ a často je to len tón hlasu.

Bez よ sú to holé fakty. S ním ti to hovoriaci hovorí, lebo to potrebuješ vedieť: odporúčanie, pripomienka, varovanie.

よ alebo ね

ね je pre to, čo viete obaja. よ je pre to, čo poslucháč nevie. Niekto povie いいてんきいい天気ですね a ×いい天気ですよ je zlá odpoveď: oznamuje mu počasie, o ktorom práve hovoril. Súhlas vyjadríš s そうですね.

よ za každou vetou znie ako prednáška. Nechaj si ho na to, čo je pre druhého naozaj nové.

Odpovede a opravy

よ sa hodí do odpovede na otázku a do opravy.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za oznámenie faktu.

S ～ましょう a ～てください

Pri návrhu alebo žiadosti よ tlačí. Medzi kamarátmi je to v poriadku, pri cudzom človeku alebo učiteľovi to znie panovačne.

Hovorová reč

V neformálnej reči よ nasleduje po neformálnom tvare. Podstatné meno alebo な-adjektívum si zvyčajne ponechá だ; bez neho (きれいよ) znie veta mäkšie.