~ませんか pozýva niekoho niečo urobiť: „nechceš…?“, „nedáš si…?“, „čo keby sme…?“. Vezmi sloveso v ます-tvare a zmeň ます na ませんか.
Vyzerá ako otázka, či niečo nerobíš, ale ako pozvanie ňou nie je. Nikto sa nepýta, či náhodou nepiješ kávu. Zápor robí pozvanie zdvorilým, pretože necháva druhému priestor odmietnuť.
~ますか sa pýta na fakt. ~ませんか pozýva. ~ましょう je „poďme“ a súhlas berie ako samozrejmosť.
Angličtina pozýva otázkou „chceš…?“. V zdvorilej japončine to nefunguje: ×一緒に映画を見たいですか sa pýta na želania poslucháča a nič nenavrhuje. Použi ~ませんか.
Súhlas:
Nie sa málokedy povie priamo. Začni すみません a uveď dôvod, alebo nechaj vetu vyznieť do stratena po ちょっと a zvyšok si poslucháč domyslí.
いいえ、いきません行きません je správna japončina a strohé odmietnutie.Tieto použitia idú za hranicu základného pozvania.
Medzi priateľmi je to isté pozvanie neformálny zápor so stúpavou intonáciou.