[ます-kmeň slovesa] + ません
Zo slovníkového tvaru:
Rovnako ako ます pokrýva zvyky aj budúcnosť: „nerobím“ aj „nebudem“.
V zápornej vete má to, čo nejem alebo nerobím, často は namiesto を. Obe sú správne. は vec vyčlení: toto nie, nech platí čokoľvek iné.
Japončina volí zápor podľa druhu slova. Podstatné meno má ではありません, i-adjektívum mení い na くない a sloveso má ません. Koncovka podstatného mena sa k slovesu nepridáva.
Tieto použitia idú za hranicu základnej zdvorilej vety.
~ませんか zvyčajne nie je skutočná záporná otázka. Pozýva: „nechceš…?“, „nedáme si…?“
~ません sa pridáva k tomu istému ます-kmeňu ako ~ます.
S priateľmi a rodinou je zápor ない-tvar: たべない食べない, のまない飲まない. ~ないです sa v rozhovore objavuje aj ako mäkší zdvorilý zápor, ale štandardný je ~ません.