「[veta]」+ と言う
[sloveso (neformálny tvar)] + と言う
[i-adjektívum] + と言う
[na-adjektívum] + だ + と言う
[podstatné meno] + だ + と言う
[podstatné meno] + という + [podstatné meno]
と言う podáva, čo niekto hovorí: と označuje slová a ゆう言う je „povedať“. Slová môžu byť priamy citát v 「 」 alebo nepriama reč v neformálnom tvare. Hovoriaci dostane は alebo が, osoba, ktorej sa hovorí, に.
Bez 「 」 prejdú slová do neformálneho tvaru a podstatné meno alebo な-adjektívum potrebuje pred と だ: ×彼は学生と言いました. Čas ostáva ten, ktorý použil hovoriaci, podobne ako v slovenčine, takže 学生だ zostáva 学生だ, aj keď je veta v minulom čase.
Tieto použitia idú nad rámec podávania toho, čo niekto povedal.
V písanom texte môže veta končiť na という bez uvedeného hovoriaceho: „hovorí sa“, „podľa povesti“. V rozhovore sa namiesto toho používa そうだ alebo らしい.