だけど、[veta]
[podstatné meno] + だけど、[veta]
[na-adj] + だけど、[veta]
[sloveso (neformálny tvar)] + んだけど
[i-adj] + んだけど
だけど znamená „ale“. Na začiatku vety namieta proti tomu, čo práve zaznelo. Vnútri vety je to だ plus けど za podstatným menom alebo な-adjektívom a spája dve polovice, ktoré idú proti sebe. Obe použitia sú hovorové.
Vnútri vety patrí だ z だけど len za podstatné meno alebo な-adjektívum. Sloveso alebo い-adjektívum berie けど priamo.
Na začiatku vety znamená でも to isté „ale“ a je bežnejšie; だけど je o niečo hovorovejšie. しかし patrí do písaného textu a prejavov. V zdvorilom rozhovore použi でも.
S vysvetľovacím ん pred ním môže だけど nasledovať za akýmkoľvek slovesom alebo prídavným menom. んだけど pripraví tému alebo prosbu a veta sa často tam zastaví a nechá reagovať poslucháča.
だけれど a だけれども sú dlhšie tvary だけど a znejú o niečo formálnejšie, no stále sú to neformálne tvary. Zdvorilý náprotivok za podstatným menom je ですけど alebo ですが.