だって、[veta]
[podstatné meno] + だって
[opytovacie slovo] + だって
[podstatné meno] / [na-adj] + だって。
[sloveso (neformálny tvar)] / [i-adj] + んだって。
だって patrí do hovorovej reči a jeho význam závisí od toho, kde stojí. Na začiatku vety uvádza výhovorku alebo protest, „ale…“ alebo „veď…“, a dôvod za ním sa často končí na もん alebo んだ.
Toto だって odpovedá na otázku alebo výčitku a znie obranne, až detinsky. V zdvorilej reči uveď dôvod radšej pomocou きごう〜ので alebo きごう〜からです.
Za podstatným menom je だって hovorové でも alebo も: „dokonca aj X“ alebo „aj X“.
Za opytovacím slovom znamená „-koľvek“: だれだって誰だって je ktokoľvek, いつだって kedykoľvek, なん何だって čokoľvek.
Na konci vety だって odovzdáva, čo niekto povedal: „vraj“, „hovorí sa“. Ide priamo za podstatným menom alebo な-adjektívom; sloveso alebo い-adjektívum berie んだって alebo len って.