ではない / じゃない

ではない je „nie je“ pre podstatné meno alebo な-adjektívum: neformálny zápor だ. Ide priamo za podstatným menom alebo な-adjektívom a v rozhovore sa sťahuje na じゃない.

ではない alebo じゃない

じゃない je hovorený tvar; ではない patrí do písaného textu a formálnej reči. Význam je rovnaký. Zdvorilé tvary sa delia rovnako: ではありません v písanom texte a starostlivej reči, じゃありません alebo じゃないです v rozhovore.

Časté chyby

な-adjektívum stratí な a medzi podstatným menom a では nie je nič.

• × 静かなではない → 静かではない
• × 学生だじゃない → 学生じゃない

い-adjektívum si tvorí vlastný zápor a nikdy neberie ではない.

• × 広いではない → 広くない

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu prítomného „nie je“.

Minulý čas

ない sa mení ako い-adjektívum: ではなかった v písanom texte, じゃなかった v reči.

じゃない ako „však?“

So stúpajúcim hlasom じゃない žiada poslucháča o súhlas alebo na niečo upozorňuje a vôbec nie je záporom. V tomto použití môže ísť aj za い-adjektívom či slovesom, čo zápor nikdy nerobí: おいしいじゃない môže znamenať len „je to dobré, však?“

S klesajúcim hlasom je to potešené zvolanie, keď niekoho alebo niečo spoznáš: „veď to je…!“

んじゃない？ pre názor

S ん pred ním a stúpajúcim hlasom じゃない？ jemne predkladá tvoj názor: „myslím, že…, nie?“ Za podstatným menom alebo な-adjektívom potrebuje ん najprv な: むり無理なんじゃないきごう？.