である je spona formálneho písaného textu: v esejach, správach, novinách a odborných článkoch robí prácu . Ide priamo za podstatným menom alebo な-adjektívom.
。
Príčina tohto problému je zrejmá.
である, だ a です
je zdvorilé a oslovuje čitateľa. である je neosobné, ani hrubé, ani zdvorilé: hlas učebnice alebo správy.
je tiež neformálne, ale pôsobí hovorovejšie.
Text si vyberie jeden štýl, štýl である alebo štýl です・ます, a drží sa ho. Veta so です uprostred eseje v štýle である je chyba.
。
Človek je spoločenský tvor.
。
Človek je spoločenský tvor.
Časovanie
である sa časuje ako sloveso , až na to, že jeho zápor je .
- – bol
- / – nie je
- – nebol
- / – je a…
- – pravdepodobne je
、。
V tom čase bol ešte študent.
。
Toto nie je jednoduchý problém.
、。
Je lekár a zároveň výskumník.
Poznámky k použitiu
Tieto použitia idú za hranicu konca vety.
Pred podstatným menom
である môže priamo opisovať podstatné meno tam, kde by sa だ zmenilo na alebo . S za ním robí z opisu podstatné meno.
。
Keďže je študent, chodí každý deň do knižnice.
、。
Byť slobodný so sebou nesie zodpovednosť.
であるべきだ
S である hovorí, aké by niečo malo byť.
。
Vzdelanie by malo byť rovnaké pre všetkých.