です

です je „som“, „je“ a „sú“ v zdvorilej reči. Stojí na konci vety za podstatným menom alebo prídavným menom a má rovnaký tvar, nech je veta o komkoľvek alebo čomkoľvek.

Vyslovuje sa „des“: koncové u takmer nepočuť.

Japončina nemá členy a vynecháva „ja“, „on“ či „to“, keď ich situácia objasní. Preto je samotné がくせい学生です úplná veta a kto je študent, závisí od toho, o kom ste hovorili.

Zápor, minulý čas a zápor v minulom čase idú na to isté miesto a nič iné vo vete sa nepohne. Každý má vlastný gramatický bod.

Za prídavnými menami

な-adjektívum berie です tak ako podstatné meno, a rovnako でした a ではありません.

い-adjektívum „je“ nepotrebuje: samotné たかい高い znamená „je to drahé“. です za ním pridáva len zdvorilosť a nikdy sa nemení. Minulý čas a zápor nesie samotné prídavné meno.

• × 高いでした → 高かったです
• × 高いではありません → 高くないです

Otázky

Na otázku pridaj za です か.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu základnej zdvorilej vety.

じゃ v rozhovore

V rozhovore sa では v ではありません skracuje na じゃ. Stále je to zdvorilé.

Neformálna reč

です je zdvorilý tvar. S priateľmi a rodinou sa za podstatným menom alebo な-adjektívom mení na だ alebo odpadne. い-adjektívum nedostane nič.