どこ

どこ sa pýta „kde“. Je to slovo pre miesto: stojí tam, kde by stála odpoveď, a veta sa končí na か. So です nepotrebuje nič iné.

Je jedno zo štvorice:

• ここ – tu, kde je hovoriaci
• そこ – tam, kde je poslucháč
• あそこ – tamto, ďaleko od oboch
• どこ – kde

Odpoveď dá miesto tam, kde bolo どこ: といれトイレはあそこです.

S časticami

Pred slovesom berie どこ časticu, ktorú by mala odpoveď: に alebo へ pre cieľ, で pre miesto, kde sa niečo robí, に s あります a います, から pre „odkiaľ“.

Častica sa riadi slovesom. „Kde si to kúpil?“ je どこでかいました買いましたか, lebo nakupovanie je niečo, čo sa robí na mieste. ×どこに買いましたか je chyba.

どこ a は

V otázke どこ neberie は. Vec, na ktorú sa pýtaš, berie は a ide prvá; どこ ide za ňou. ×どこはトイレですか je chyba.

どこ môže brať が, keď je samotné miesto podmetom.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu otázky, kde niečo je.

どこの

どこの pred podstatným menom sa pýta, odkiaľ niečo pochádza alebo ku ktorému miestu patrí: ktorá krajina, ktorá firma, ktorá škola.

Hovorová reč

Medzi priateľmi です a か odpadnú a hlas stúpa.

どこか, どこも, どこでも

• どこか – niekde, niekam
  しゅうまつ週末はどこかにいきたいです行きたいです。

  Cez víkend chcem niekam ísť.
• どこも so záporom – nikde, nikam. Častica ide do stredu: どこにも, どこへも.
  きのうはどこにもいきませんでした行きませんでした。

  Včera som nikam nešiel.
• どこでも – kdekoľvek
  どこでもいいです。

  Hocikde je to fajn.