が stojí za podstatným menom a označuje ho ako podmet: toho, kto tam je, toho, kto niečo robí, toho, o kom je opis. Prvýkrát ho stretneš s あります a います, kde označuje, čo tam je.
Z toho istého dôvodu niečo spomenuté prvýkrát zvyčajne dostane が, a keď je už známe, dostane は.
Keď je „kto“, „čo“ alebo „ktorý“ podmetom otázky, dostane が a odpoveď ponechá が na slove, ktoré ho nahrádza. Na tomto mieste opytovacie slovo nedostane は.
Tieto presahujú označovanie toho, čo tam je a kto niečo robí.
To, čo máš alebo nemáš rád, dostane が. Rovnako to, čo chceš (ほしい), čomu rozumieš (わかります) alebo v čom si dobrý (じょうず上手).
Slovenčina z týchto vecí robí predmet, čo študentov ťahá k を.
Obyčajné hlásenie toho, čo máš pred sebou – počasie, niečo, čo prichádza – dáva が na podmet.
Keď opisuješ jednu časť alebo jednu stránku niečoho, celok dostane は a časť が.
が na konci vety je iné slovo s významom „ale“.