[podstatné meno A] + が + [podstatné meno A] + なら、[podstatné meno B] + も + [podstatné meno B] + だ
[podstatné meno A] + も + [podstatné meno A] + なら、[podstatné meno B] + も + [podstatné meno B] + だ
AがAなら、BもBだ kritizuje naraz dvoch súvisiacich ľudí: A je zlý a B nie je o nič lepší. Každé podstatné meno zaznie dvakrát a nič nehovorí, čo je s nimi zle; sťažnosť nesie samotné opakovanie. Prvá polovica dostane が alebo も, druhá vždy も.
Podstatné mená sa nenahrádzajú opisom chyby. Čo je zle, ide do vety za tým.
が a も v prvej polovici znamenajú to isté a obe sú bežné.
Tieto presahujú dve podstatné mená.
Dvojica sú často dve strany jedného činu, napísané s ほう方 po slovese: ten, kto to robí, a ten, komu sa to robí.
XもXだ samotné hovorí, že aj X je na vine, keď už niekto iný bol obvinený.