[sloveso (neformálny tvar)] + 反面
[i-adjektívum] + 反面
[na-adjektívum] + な + 反面
[na-adjektívum] + である + 反面
[podstatné meno] + である + 反面
反面 znamená „ale na druhej strane“: jedna vec má dve stránky a druhá veta uvádza tú, ktorá ide proti prvej. Stojí po neformálnom tvare; な-adjektívum si ponechá な alebo dostane である a podstatné meno dostane である.
Dve polovice sú zvyčajne dobrá a zlá stránka, v ľubovoľnom poradí. Na začiatku vety robí to isté そのはんめん反面.
反面 potrebuje jeden podmet s dvoma stránkami. Keď staviaš vedľa seba dve rôzne veci – staršieho a mladšieho brata, tento rok a minulý – použi いっぽう一方.
反面 patrí do písaného textu a starostlivej reči: esejí, správ, diskusií. V rozhovore sa ten istý kontrast vyjadrí s けど alebo でも.